ezel

Fra Wiktionary

Nederlandsk

Udtale

Substantiv

ezel hankøn

  1. (pattedyr) æsel
  2. (person) æsel
  3. (maleri) staffeli

Bøjning

Best. Ental
de ezel
Ental diminutiv
ezeltje
Flertal
ezels
Flertal diminutiv
ezeltjes

Kilder

  • ezel“ i vanDale woordenboek