druva

Fra Wiktionary

Svensk

Substantiv

druva fælleskøn

  1. drue

Bøjning

Bøjning af druva Ental Flertal
fælleskøn Ubestemt Bestemt Ubestemt Bestemt
Nominativ druva druvan druvor druvorna
Genitiv druvas druvans druvors druvornas

Kilder